Heinrich von Mügeln
Přispěvatelé projektů Wikimedia
Article ImagesHeinrich von Mügeln[1] (iné mená pozri nižšie; * asi 1319, Mügeln – † okolo 1380)[2] bol stredoveký nemecký trubadúr – minesänger, tvorca milostných piesní, bájok a porekadiel v strednej hornej nemčine. Patril medzi nemeckých dvanásť majstrov spevákov (nem. Die zwölf alten Meister).
Heinrich von Mügeln | |
nemecký minesänger, spisovateľ, trubadúr a kronikár | |
Joachim Zehme, studňa so sochou Heinricha von Mügeln, Mügeln, Nemecko | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | asi 1319 |
Mügeln | |
Úmrtie | okolo 1380 |
? | |
Národnosť | nemecká |
Dielo | |
Žánre | minesänger, bájky, kronika |
Obdobie | stredoveká literatúra |
Témy | ľúbostné piesne, uhorské dejiny |
Významné práce | Uhorská kronika |
Odkazy | |
Heinrich von Mügeln (multimediálne súbory na commons) | |
V slovenskej odbornej literatúre sa možno stretnúť aj s inými formami mena: Henrich von Mügeln,[3] Heinrich z Mügelnu,[4] Henrich z Mügelnu[5] alebo Heinrik von Mügeln[6]
Život a dielo Heinricha von Mügeln sú ťažko doložiteľné. Jeho prvé školské vzdelanie a významné základy jeho neskoršieho univerzitného štúdia získal od donínskeho farára, ktorý ho neskôr vyslal do Meißenu na latinskú školu svätej Afry, kde sa mu dostalo vzdelanie v oblasti chrámového spevu.
Ďalším známym Heinrichovým pôsobením je pobyt v Prahe roku 1340 na dvore českého kráľa Jána Luxemburského. V tej dobe mesta Mohelná (Mügeln) aj Donín (Dohna) patrila pod českú korunu. Medzi Heinrichom a princom Karolom Luxemburským, neskorším českým kráľom a rímskym cisárom Karolom IV., sa vyvinulo blízke priateľstvo. Keď sa Karol v roku 1346 stal rímskonemeckým kráľom (protikráľom), zvolil si Heinricha za svojho radcu v štátnych záležitostiach.
Na pražskom dvore sa Heinrich tešil veľkej vážnosti ako dvorný básnik, aj ako učenec. Na novozaloženej pražskej univerzite v roku 1348 bol Heinrich so svojou prácou na tému Písmo sväté jedným z prvých promovaných študentov. V roku 1346 nasledoval Margarétu Luxemburskú, jednu z Karlových dcér, na dvor uhorského kráľa Ľudovíta I., ktorého si Margaréta vzala, a slúžil ako Ľudovítov učiteľ, poradca a otcovský priateľ.[chýba zdroj]
Keď Margaréta na konci roku 1353 podľahla morovej nákaze, vrátil sa Heinrich späť na pražský dvor. Tu v roku 1355 vytvoril oslavnú báseň „Der meide cranz“ na počesť Karla IV., ktorý sa v tomto roku stal rímskonemeckým cisárom. V nasledujúcich rokoch však dochádzalo k častým rozporom s Karlom IV.
Keď sa roku 1358 ďalšia Karlova dcéra, Katarína Luxemburská, vydávala za rakúskeho vojvodu Rudolfa IV., nasledoval ju. V rokoch 1358 – 1365 tu spísal Uhorskú kroniku,[7][8] vďaka venovaniu nemeckej verzie kroniky rakúskemu vojvodovi Rudolfovi IV. ju možno datovať do obdobia jeho vlády, latinská verzia kroniky bola venovaná Ľudovítovi I.[9]:293
Roku 1365 vojvoda Rudolf IV. zomrel, a Heinrich sa presídlil k štajerskému dvoru Hernita von Petaus. Tu roku 1371 preložil tzv. Nemecké žalmy („Psalmen der Deutschen“ ), svoje posledné známe dielo. Heinrich von Mügeln zomrel okolo roku 1380 na neznámom mieste.
- ↑ Ivan Mačák. Svetská hudba v stredoveku. In: ŠILINGER, Klement, et al. Pramene slovenskej hudby. Bratislava : Opus, 1977. S. 28, 153.
- ↑ a b Profil v autoritnej databáze Deutsche Nationalbibliothek [online]. [Cit. 2024-01-01]. Dostupné online.
- ↑ DVOŘÁK, Pavel. Stopy dávnej minulosti: dejiny Slovenska v príbehoch a desiatich zväzkoch. Budmerice : Rak, 2013. [Cit. 2024-01-04]. ISBN 978-80-85501-58-2. 6. Slovensko v stredoveku. Čas cudzích kráľov, s. 128.
- ↑ GLOSY – BIBLIOGRAFIA. Historický časopis: vedecký časopis o dejinách Slovenska a strednej Európy (Bratislava: Historický ústav Slovenskej akadémie vied), 1966, roč. 14, čís. 3, s. 496.
- ↑ Ján Steinhübel. Nitrianske kniežatstvo a zánik Veľkej Moravy. Historické štúdie (Bratislava: Veda, Historický ústav Slovenskej akadémie vied), 1996, čís. 37, s. 18. ISSN 0440-9515.
- ↑ 272. HEINRIK VON MÜGELN. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 333.
- ↑ Travnik Eugenius. III. Chronicon Henrici de Mügeln Germanice Conscriptum. In: Scriptores Rerum Hungaricarum tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum. Ed. Szentpétery Emericus. Budapešť : Academia Litter. Hungarica Atque Societate Histor. Hungarica, 1938. S. 87 – 224.
- ↑ Domanovszky Alexander. IV. Chronicon Henrici de Mügeln. In: Scriptores rerum Hungaricarum – Tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum. Ed. Szentpétery Emericus. Zväzok II.. Budapešť : Budapestini, 1938. S. 225 – 272.
- ↑ Chronicon Henrici de Mügeln germanice conscriptum. In: Magnae Moraviae Fontes Historici I. Zväzok I.. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, n.p., 1966.
- HEINRICH von MÜGELN. In: GLOSÍKOVÁ, Viera; TVRDÍK, Milan, a kol. Slovník německy píšících spisovatelů : Německo. 1. vyd. Praha : Libri, 2018. 807 s. ISBN 978-80-7277-560-6. S. 320 – 321.
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Heinrich von Mügeln
- Heinrich von Mügeln In: Oesterreichisches Musiklexikon online (po nemecky)
- Heinrich von Mügeln In: Deutsche Digitale Bibliothek (po nemecky)
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Heinrich von Mügeln na českej Wikipédii.