M270 Multiple Launch Rocket System


Přispěvatelé projektů Wikimedia

Article Images

M270 Multiple Launch Rocket System je americký samohybný obrnený salvový raketomet na pásovom podvozku. Americká armáda ho zaviedla do výzbroje v roku 1983. Verzie M270A1 a M270B1 boli vyrábané až do roku 2003. Raketomet zakúpili aj armády Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka, Talianska, Holandska a Turecka.

M270 MLRS

Americkí vojaci s raketometom M270 vo výcvikovom priestore Grafenwoehr (Nemecko), 6. novembra 2019
Typ: salvový raketomet
Miesto pôvodu: USA Spojené štáty
História služby
Používaná: od roku 1983
Vojny: vojna v Zálive,
vojna v Afganistane,
vojna v Iraku
História výroby
Konštruktér: Vought Corporation
Navrhnuté: 1977
Výrobca: Lockheed Martin, Krauss-Maffei Wegmann
Vyrobené: 1980 – 2003
Základné údaje
Hmotnosť: 25 t
Dĺžka: 6.86 m
Šírka: 2.97 m
Výška: 2.59 m
Obsluha: 3
Bojová hlavica: raketa
Kaliber: 227 mm
Maximálny dostrel: 32 – 300 km

Koncom 60. a začiatkom 70. rokov 20. storočia sa Spojené štáty zapojili do vojny vo Vietname, čo odviedlo ich pozornosť od vtedajších tradičných nepriateľov, Sovietskeho zväzu a jeho spojencov z Varšavskej zmluvy. Keď sa USA napokon stiahli z konfliktu v Ázii, ich pozornosť sa opäť vrátila k východnej Európe. Americká armáda zostala prekvapená z nových sovietskych zbraňových systémov. Sovieti využili čas, keď boli USA zaneprázdnené týmto konfliktom a pozdvihli svoje konvenčné sily na vyššiu úroveň. Krajiny Varšavskej zmluvy boli teraz vybavené desiatkami tisíc nových tankov, obrnených vozidiel, kanónov a raketometov. Sovietsky zväz mal teraz nové húfnice s dlhším dostrelom ako väčšina porovnateľných amerických zbraní.

Nepomer v raketovom delostrelectve bol ešte výraznejší. Sovietska taktika počítala s tisíckami rakiet vypálených z raketometov namontovaných na nákladných autách, ako je BM-21. Naproti tomu americké delostrelectvo disponovalo len málo raketometmi, pričom mnohé z nich pochádzali ešte z druhej svetovej vojny. Väčšina amerických plánovačov uprednostňovala kanónové delostrelectvo pre jeho relatívnu presnosť.

Niekoľko následných udalostí však zmenilo toto myslenie. V roku 1973 vypukla arabsko-izraelská vojna. Miera opotrebovania v tomto konflikte bola oveľa vyššia, ako sa očakávalo. Jednou z najefektívnejších izraelských taktík bolo zasiahnuť nepriateľské stanovištia systémov zem-vzduch pomocou raketometov. Americkí vojenskí plánovači si vtedy uvedomili, že v prípade vojny v Európe by NATO muselo bojovať proti početne silnejšiemu a navyše dobre vybavenému nepriateľovi.

Po dlhých debatách nakoniec americká armáda v marci 1974 spísala požiadavku na nový raketomet a nazvala ho GSRS (General Support Rocket System). Mal byť určený na ničenie nepriateľskej protivzdušnej obrany a na protibatériovú paľbu, ktorou by sa zneškodnilo nepriateľské delostrelectvo. Uskutočnili sa konzultácie aj s niekoľkými spojencami NATO, vrátane Spojeného kráľovstva, Francúzska a Západného Nemecka, ktoré súhlasili so spoluprácou na projekte. Keďže Európania už podobný systém skúmali nezávisle, bol prijatý ich názov a označenie nového raketometu sa tak zmenilo na MLRS.

Skutočný vývoj sa začal v septembri 1977, podnikli ho spoločnosti Boeing a Vought Aerospace, ktoré porazili troch ďalších konkurentov. Prvé sériovo vyrobené raketomety dostali označenie M270 a dorazili do Fort Sill v Oklahome v auguste 1982. Prvá operačná batéria vyzbrojená M270-kami bola vytvorená v marci 1983 a v septembri bola jednotka odoslaná do Západného Nemecka. Táto batéria pozostávala z troch čiat, pričom každá mala po troch odpaľovacích zariadeniach. Celkovo tak disponovala deviatimi odpaľovacími zariadeniami. Do roku 1987 bolo v prevádzke 25 takýchto batérií.[1]

 
Strela ATACMS odpálená z raketometu M270

Raketomet M270 je umiestnený na upravenom podvozku bojového vozidla pechoty M2 Bradley. Vozidlo je dlhé 6.86 m, široké 2.97 m a vysoké 2.59 m. Váži 25 ton a poháňa ho dieselový motor Cummins VTA-903T, vďaka ktorému vozidlo dosahuje rýchlosť takmer 65 km/h. 8-valcový motor s výkonom 500 koní umožňuje dojazd 483 km. Má pancierovanú kabínu, ktorá chráni trojčlennú posádku pred paľbou z ručných zbraní. Posádka dokáže raketomet nabiť v priebehu ôsmich až desiatich minút. M270 je unikátny tým, že nemá odpaľovacie koľajnice. Rakety sa odpaľujú priamo z jedného z dvoch jednorazových kontajnerov, z ktorých každý pojme šesť rakiet, celkom teda 12 rakiet MLRS. M270 dokáže vystreliť všetkých 12 rakiet do 60 sekúnd.

Základnou muníciou M270 boli kazetové rakety M26 s doletom 32 km. Každá niesla 644 kusov submunície o veľkosti granátu. Jediný raketomet M270 tak mohol pokryť plochu 600 metrov štvorcových 7 728 bombami, ktoré mohli ničiť ľudí, materiál a ľahké vozidlá.[2] Odpaľovací systém je tiež schopný odpáliť dve strely zem-zem ATACMS s maximálnym doletom 300 km alebo riadené strely GMLRS s doletom 84 – 150 km.[3] M270 môže byť vyzbrojený aj raketami, ktorých hlavice sú vybavené nemeckými protitankovými mínami AT2.[4]

 
Prebíjanie raketového modulu so šiestimi raketami
  • M26 je kazetová munícia, ktorá pozostáva zo 644 granátov M77 DPICM (Dual-Purpose Improved Conventional Munitions). Má dosah 32 km.
  • M26A1 je kazetová munícia, ktorá je vybavená 518 vylepšenými granátmi M85 DPICM. Raketa mala dlhší motor, ktorý umožnil predĺžiť dolet na 45 km.
  • M26A2 je kazetový variant s predĺžným doletom (45 km) vybavený submuníciou M77 DPICM (518 ks).
  • M28 je cvičná verzia M26, ktorá namiesto ostrej submunície obsahuje oceľové závažia a dymovnice.[5]

Rakety GMLRS majú okrem inerciálneho navigačného systému aj družicový systém GPS, ktorý zabezpečuje presné koncové navádzanie. Tieto rakety boli zavedené v roku 2005. K 1. decembru 2021 bolo vyrobených 50 000 rakiet GMLRS, pričom ich ročná produkcia teraz presahuje 9 000 kusov.

  • M30 – raketa so štandardnou kazetovou muníciou typu M85 a doletom 15–84 km. V rokoch 2004 až 2009 bolo vyrobených 3 936. V súčasnosti sú modernizované, v rámci čoho bola ich pôvodná hlavica nahradená hlavicou z rakiet M30A1 alebo M31A1.
  • M30A1 – raketa s rovnakým doletom ako M30, ale inou hlavicou. Hlavica má približne 182 000 vopred vytvorených volfrámových úlomkov a je vhodnejšia pre plošné ničenie cieľov.
  • M30A2 – hlavica a dolet ako u rakety M30A1, ale disponuje vylepšeným pohonným systémom.
  • M31 – raketa s rovnakým doletom ako M30, ale vybavená 90 kg vysoko výbušnou hlavicou. Začala sa vyrábať v roku 2005.
  • M31A1 – vylepšená M31.
  • M31A2 – hlavica a dolet ako u rakety M31A1, ale disponuje vylepšeným pohonným systémom.
  • ER GMLRS – raketa s doletom predĺženým až na 150 km. Prvý úspešný skúšobný let ER GMLRS sa uskutočnil v marci 2021 a so spustením sériovej výroby sa počíta od roku 2023.

ATACMS je rodina rakiet kalibru 610 mm, ktorých dolet je až 300 km. Každý raketový modul obsahuje len jednu raketu ATACMS. Od roku 2022 zostali v arzenáli americkej armády iba M48, M57 a M57E1.

  • M39 (ATACMS BLOCK I) – raketa s inerciálnym navádzaním. V hlavici nesie 950 bômb M74. Dolet má 25–165 km. V rokoch 1990 až 1997 bolo vyrobených 1 650 kusov M39, následne sa začala vyrábať M39A1. Počas Púštnej búrky bolo vypálených 32 M39 na iracké ciele a počas operácie Iracká sloboda bolo vypálených ďalších 379 kusov. Zostávajúce strely M39 sa modernizujú na variant M57E1. M39 je jediný typ ATACMS, ktorý je možné odpaľovať zo všetkých variantov M270 a M142.
  • M39A1 (ATACMS BLOCK IA) – raketa navádzaná pomocou GPS. V hlavici nesie 300 bômb M74 APAM. Dolet má 20-300 km. V rokoch 1997 až 2003 bolo vyrobených 610 kusov M39A1. Počas operácie Iracká sloboda bolo vypálených 74 M39A1 na iracké ciele. Zvyšné strely M39A1 sa modernizujú na variant M57E1. M39A1 a všetky následne zavedené rakety ATACMS môžu byť použité len s M270A1 (alebo ich variantmi) a M142.
  • M48 (ATACMS Quick Reaction Unitary (QRU)) s navádzaním pomocou GPS, ktorá nesie vysoko výbušnú fragmentačnú hlavicu WDU-18/B z protilodnej rakety Harpoon. Dolet má 70-300 km. V rokoch 2001 až 2004 bolo vyrobených 176 kusov M48, následne sa začala vyrábať M57. Počas operácie Iracká sloboda bolo vypálených 16 rakiet M48 na iracké ciele, ďalších 42 kusov M48 bolo vypálených počas operácie Trvalá sloboda. Zvyšné rakety M48 zostávajú vo výzbroji americkej armády a námornej pechoty.
  • M57 (ATACMS TACMS 2000) – raketa s rovnakým navádzaním, hlavicou a doletom ako M48. V rokoch 2004 až 2013 bolo vyrobených 513 kusov M57.
  • M57E1 (ATACMS Modification (MOD) – označenie pre modernizované rakety M39 a M39A1, ktoré sú vybavené prepracovaným motorom, vylepšeným navigačným a navádzacím softvérom a hardvérom, ako aj hlavicou WDU-18/B. Výroba sa začala v roku 2017 s počiatočnou objednávkou 220 modernizovaných M57E1. Program sa má skončiť v roku 2024 po zavedení Precision Strike Missile (PrSM).

Precision Strike Missile (PrSM) je nová séria rakiet s GPS navádzaním, ktorá začne od roku 2024 nahrádzať rakety ATACMS. PrSM nesie novú hlavicu a má dosah 60–499 km.[6] Rakety PrSM môžu byť odpaľované z M270A2 a M142, pričom raketové kontajnery obsahujú 2 tieto rakety. Od roku 2022 prebieha malosériová výroba PrSM, pričom dodávka prvých rakiet americkej amráde sa uskutočnila v decembri 2023.[7]

 
Raketomet M270A1

M270 je pôvodná verzia, ktorá v dvoch odpaľovacích kontajneroch nesie muníciu pozostávajúcu z 12 rakiet.

M270 IPDS bola modernizácia aplikovaná na vybraný počet raketometov, aby boli schopné odpaľovať rakety ATACMS Block IA a Block II. Išlo len o dočasné riešenie, kým nebol v prevádzke dostatočný počet raketometov verzie M270A1.

M270A1 predstavovala modernizáciu z roku 2005 pre americkú armádu a neskôr pre niekoľko ďalších štátov. Odpaľovacie zariadenie vyzerá identicky ako u M270, ale obsahuje vylepšený systém riadenia paľby (IFCS) a vylepšený mechanický systém odpaľovacieho zariadenia (ILMS). To umožnilo výrazne rýchlejšie odpálenie nových typov munície, vrátane GPS riadených striel.

M270B1 je vylepšením britskej armády. Táto verzia je podobná ako M270A1, ale obsahuje vylepšenú súpravu pancierovania, ktorá poskytuje posádke lepšiu ochranu pred improvizovanými výbušnými zariadeniami.

MARS2 / LRU je európska modernizácia M270, ktorú zrealizovalo Nemecko, Taliansko a Francúzsko. MARS2 je vybavený novým systémom riadenia paľby (EFCS - European Fire Control System) navrhnutým firmou Airbus Defense and Space. EFCS umožňuje odpálenie rakiet M31, M31A1, M32, AT2 a 110 mm, avšak nie M26, M26A1 a M30, aby sa zabezpečilo plnenie Dohovoru o kazetovej munícii.

M270D1 obsahuje nový systém riadenia paľby, ktorý umožňuje odpaľovanie rakiet navádzaných GPS, ako sú GMLRS a ATACMS. Modernizačný balík pozostáva z nového počítača, lokalizačného zariadenia, GPS antény, spúšťacej riadiacej jednotky, displejov a diaľkového ovládača. Medzi súčasných prevádzkovateľov tejto verzie patria Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Bahrajn a Fínsko.[8]

M270A2 je najnovšia modernizácia, ktorá prebieha od roku 2019 a ukončená má byť v septembri 2027. Týka sa raketometov M270, ktoré prevádzkuje americká armáda, Spojené kráľovstvo a Taliansko. Modernizácia zahŕňa nové motory, nové kabíny s vylepšeným pancierovaním, nový systém riadenia paľby (Common Fire Control System), modernizované prevodovky a vylepšené systémové komponenty. Vylepšenia umožnia raketometom využívať najnovšiu muníciu s predĺženým dosahom ER GMLRS a rakety Precision Strike Missile (PrSM). V rámci tohto programu zmodernizuje americká armáda na túto úroveň všetkých 225 raketometov M270A1, ktoré v súčasnosti prevádzkuje, ako aj zvyšných 160, ktoré už boli vyradené.[9]

Hoci raketomet bol pôvodne vyvinutý proti početným armádam krajín Varšavskej zmluvy, tak k jeho nasadeniu až do konca studenej vojny nedošlo. Svoj krst ohňom absolvoval až v konflikte s Irakom, ktorý v roku 1990 vtrhol do Kuvajtu. K prvému bojovému použitiu M270 prišlo 18. januára, keď dve rakety ATACMS zničili dva systémy irackej protivzdušnej obrany. V ten istý deň bolo vypálených ďalších šesť rakiet zameraných na väčšiu časť siete irackej protivzdušnej obrany.

Počas spojeneckej leteckej kampane sa americké delostrelecké jednotky častokrát prikradli blízko k frontovým líniám, odpálili rakety a ustúpili skôr, než by nepriateľ mohol odpovedať. Pri jednom z takýchto delostreleckých útokov vypálili tri batérie M270 za necelých päť minút 287 rakiet na 24 samostatných cieľov.

Raketomety M270 zabezpečovali podporu aj 24. februára, keď zaútočili na Iračanov americké pozemné sily. Aby sa podarilo preraziť cestu cez irackú líniu, vypálilo americké delostreloctvo 11 000 granátov z húfnic a 414 rakiet z raketometov. To malo taký psychycký dopad na brániacich sa Iračanov, že 1. pešia divízia, ktorá viedla útok, sa nestretla so skutočným odporom. Do konca vojny bolo vystrelených 6 000 rakiet MLRS a 32 rakiet ATACMS. M270 MLRS prekonal pri svojom prvom bojovom použití všetky očakávania a ukázal sa byť ešte efektívnejší, ako americká armáda odhadovala.

Na začiatku vojny malo Rusku nad Ukrajinou veľkú delostreleckú prevahu, vďaka čomu dominovalo na celom fronte. Tento trend rozhodujúcim spôsobom narušila až dodávka raketometov M270 MLRS a M142 HIMARS. Tie umožnili Ukrajincom ničiť ruské logistické a riadiace uzly, ako aj zabrániť väčšej koncentrácii ruských vojsk do značnej hĺbky Rusmi okupovaného územia. Dosah a presnosť týchto raketometov boli rozhodujúce pri formovaní celého bojiska na Ukrajine. Dôležitým faktorom úspešného nasadenia raketometov boli aj značné nedostatky v ruskom spravodajstve a prieskume. To umožnilo ukrajinským odpaľovacím zariadeniam MLRS a HIMARS operovať relatívne beztrestne aj bezprostredne za frontovou líniou.

Naproti tomu Ukrajinci používajú rôzne prieskumné nástroje na lokalizáciu a identifikáciu vhodných ruských cieľov. Pomerne inovatívnou bola bezprostredne po vpáde vyvinutá aplikácia pre mobilné telefóny, ktorá umožnila ukrajinským občanom nahlásiť polohu ruských jednotiek v ich okolí. Tieto informácie sa následne zdieľali s delostreleckými systémami alebo s americkou základňou v Európe, kde operátori vyhodnocovali presné údaje o zacielení zo satelitov a iných prostriedkov.[10]

Hoci sa Ukrajincom darilo takmer 2 roky nasadzovať raketomety M270 bez jedinej straty, dňa 28. júna 2024 zverejnil ruský kanál The_Wrong_Side Telegram video, ktoré zobrazuje pohľad z dronu na ukrajinský M270. Dron sledoval raketomet až dovtedy, kým nevošiel do budovy v dedine Ševčkove vzdialenej asi 60 km severne od frontovej línie. Následne je vidieť explóziu budovy, ktorú spôsobil zásah balistickou raketou ruského systému Iskander-M.[11]

  1. ↑ Site Navigation [online]. warfarehistorynetwork.com, [cit. 2024-08-18]. Dostupné online. Archivované 2018-10-31 z originálu.
  2. ↑ M270 Multiple Launch Rocket System [online]. military.com, [cit. 2024-08-19]. Dostupné online.
  3. ↑ JUDSON, Jen. Extended range version of Army guided rocket enters production [online]. defensenews.com, 2024-06-26, [cit. 2024-08-19]. Dostupné online.
  4. ↑ MLRS (Multiple Launch Rocket System), United States of America, army-technology.com, citované 16. 2. 2014 (po anglicky)
  5. ↑ Lockheed Martin (Vought) MLRS Rockets (M26/M30/M31) [online]. designation-systems.net, [cit. 2024-08-27]. Dostupné online.
  6. ↑ Precision Fires Rocket and Missile Systems [online]. ndiastorage.blob.core.usgovcloudapi.net, [cit. 2022-07-10]. Dostupné online.
  7. ↑ Army announces first Precision Strike Missiles delivery [online]. army.mil, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online.
  8. ↑ ODIN - OE Data Integration Network [online]. odin.tradoc.army.mil, [cit. 2024-08-19]. Dostupné online.
  9. ↑ Multiple Launch Rocket System (M270) [online]. lockheedmartin.com, [cit. 2024-08-19]. Dostupné online.
  10. ↑ MLRS and the Totality of the Battlefield [online]. rusi.org, [cit. 2024-08-24]. Dostupné online.
  11. ↑ ALTMAN, Howard. Ukraine May Have Lost An M270 MLRS For The First Time [online]. twz.com, [cit. 2024-08-24]. Dostupné online.
  12. ↑ Russia Claims First Destruction of Ukrainian M270 ATACMS Missile Launcher with Iskander-M Missile. [online]. armyrecognition.com, [cit. 2024-08-19]. Dostupné online.