Portál:Fínsko – Wikipédia


Article Images

Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade s Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu. Od roku 2004 sú členom EÚ.


Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa severozápadnom výbežku Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km2.

Zimná vojna (fínsky Talvisota) je súčasťou druhej svetovej vojny. Prepukla 30. novembra 1939, keď ZSSR bez vyhlásenia vojny napadol Fínsko, za čo bol vylúčený zo Spoločnosti národov. Vojna skončila prímerím 13. marca 1940. Fínsko bolo prinútené odstúpiť rozsiahle územia (Rybársky polostrov, Ladožskú Karéliu a Karelskú šiju). Nepresvedčivý výkon Červenej armády v tejto vojne viedol k prudkému prepadu jej prestíže a presvedčil Hitlera, že ZSSR ľahko porazí. Na druhej strane Červená armáda tak dostala šancu vykonať určitú reorganizáciu a nápravu niektorých chýb. Navyše na poste komisára pre obranu nahradil Klimenta Vorošilova Semion Timošenko, čo Červenej armáde veľmi prospelo.

Medzi Fínskom a Sovietskym zväzom existoval pakt o neútočení uzatvorený v roku 1932 a neskôr predĺžený, hoci vzťahy medzi oboma krajinami boli na bode mrazu. ZSSR prijal na svojom území veľkú časť komunistov, ktorí utiekli z Fínska po porážke ich povstania, verejne označoval Fínsko ako „budúcu zväzovú republiku“ a viedol štvavú kampaň proti tejto krajine a jej predstaviteľom. Fínsko bolo zasa pobúrené spôsobom, akým ZSSR „naplnil“ prísľub autonómie pre Východnú Karéliu, ktorý zložil v roku 1920 pri uzatváraní mierovej zmluvy z Tartu a prijalo na svojom území utečencov z tejto oblasti.


  • ... vo Fínsku nie je žiadne miliónové mesto?
  • ... 5,5% obyvateľov Fínska má ako materinský jazyk švédčinu?

Miesto a zoznam týždňaupraviť

Pielinen (tiež Pielis alebo Pielisjärvi) je jazero vo východnom Fínsku v kraji Severná Karélia. Leží v nadmorskej výške 94 m n. m., má rozlohu 894,21 km² a jeho maximálna hĺbka dosahuje 48 m.

Jazero sa tiahne zo severozápadu na juhovýchod v dĺžke 100 km a šírke od 1,5 km do 40 km. Pobrežie je členité, mierne kopcovité a zalesnené. Na jazere sa nachádza 1259 ostrovov.

Desať najväčších jazier Fínska
  1. Saimaa, 4 377 km²
  2. Päijänne, 1 081 km²
  3. Inari, 1 040 km²
  4. Iso-Kalla, 898 km²
  5. Pielinen, 894 km²
  6. Oulujärvi, 887 km²
  7. Keitele, 494 km²
  8. Puula, 331 km²
  9. Höytiäinen, 283 km²
  10. Näsijärvi, 256 km²

  • Portál Fínsko založil 2. mája 2007 – Lubo 586

Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkovupraviť

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

Geografia